„Mediáciu“ je možné definovať ako štruktúrovaný proces, pri ktorom sa dve alebo viacero strán sporu samé dobrovoľne pokúšajú dosiahnuť dohodu o riešení svojho sporu za pomoci neutrálnej a kvalifikovanej tretej strany („mediátora“). Tento postup môžu začať strany, môže ho navrhnúť alebo nariadiť súd, alebo môže byť ustanovený právom členského štátu.

Mediátor stranám pomáha dosiahnuť dohodu bez toho, aby formálne vyjadril názor na konkrétne možné riešenia sporu.

Počas mediácie sa strany vyzvú, aby otvorili alebo obnovili dialóg a zabránili konfrontácii. Samé si zvolia techniku urovnania sporu a budú zohrávať zvlášť aktívnu úlohu pri hľadaní riešenia, ktoré im najlepšie vyhovuje. V iných prípadoch, najmä v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľských otázok, riešenie hľadá a stranám predkladá mediátor.  Riešenie sporu závisí od toho, či strany dosiahnu dohodu; ak sa im to nepodarí mediátor im riešenie neukladá.

Mediácia sa považuje za rýchlejšie a väčšinou aj za lacnejšie riešenie ako súdne konanie. Zabraňuje konfrontácii medzi stranami, ktorá nastáva pri súdnom konaní, a umožňuje stranám zachovať si svoje profesionálne alebo odborné vzťahy aj mimo sporu. Mediácia stranám zároveň umožňuje nájsť kreatívne riešenia svojho sporu, ktoré sa im nepodarilo nájsť na súde.

Podrobnejšie informácie nájdete v prehľade EÚ a na stránkach členských štátov.